Cesta do histórie domáceho vykurovania

Človek odjakživa túžil po teplom a suchom príbytku. Už v dávnych dobách si ľudia teplo veľmi cenili a hľadali spôsoby, ako ho efektívne a trvalo udržať.

Bývanie bez tepla by nemalo zmysel. Strechu nad hlavou chceme mať preto, aby nám bolo teplo a sucho. Veď dodnes hovoríme o teple domova – myslíme ním pohodovú domácu atmosféru, do ktorej sa radi vraciame.

Dnes je to úplne jednoduché. Iba nastavíme teplotu a užívame si pohodlie. Ale iba dovtedy, kým sa nespustí boj o ideálnu teplotu v domácnosti.

Teraz však nebudeme riešiť žiadne spory. Pozrite sa spolu s nami na históriu domáceho vykurovania.

Od ohniska po prvé piecky

Na začiatku neostávalo ľuďom nič iné, len využívať prírodné zdroje. Dôkazy o prvých ohniskách sú staré 420 000 rokov. Najprv ich zakladali v jaskyniach, potom aj v skromných príbytkoch, ktoré si postavili. A čo bolo skôr, ako sa človek naučil zaobchádzať s ohňom? Jediným zdrojom tepla bolo slnko.

Ohniská sa udržali až do 12. storočia. Postupne sa vytrácali po vynáleze komína. Ako hlavný materiál na kúrenie sa veľmi dlho používalo drevo. Až v 19. storočí začalo dominovať uhlie.

Aj preto sa ľuďom viac zapáčilo kúrenie v peciach. Piecky existovali už predtým, ale neboli práve najbezpečnejšie.

Zaujímavosťou je, že jeden typ vypaľovacej pece vynašiel aj zakladateľ USA, Benjamin Franklin.

Účinnosť domáceho vykurovania urýchlil rozvoj elektriny

Prvý centrálny vykurovací systém pripisujú historici starým Rimanom. Rúrky za stenami a pod podlahami prenášali horúci vzduch z pece, čím vyhriali celú budovu. Tento spôsob kúrenia využívali napríklad vo verejných kúpeľoch. Išlo o prvú formu toho, čo dnes poznáme ako podlahové kúrenie. Podobný systém sa objavil aj na Kórejskom polostrove.

Patent na centrálny vykurovací systém však prišiel oveľa neskôr. Zahŕňal aj možnosť regulácie teploty. Človek už nemusel sedieť pri peci, aby sa zohrial.

V 19. storočí sa objavili plynové ohrievače. Stále však jasne dominovali piecky na uhlie. Lacné železné radiátory sa vďaka svojej dostupnosti rýchlo rozšírili, ale neboli také efektívne, ako si ich výrobcovia sľubovali. V tom čase doplatili na nedostatok elektrickej energie.

V rovnakej dobe začali v Anglicku vnímať radiátory aj ako dekoratívne prvky. Zmenili ich na praktické zariadenia, ktoré v interiéri až tak nevytŕčali. Ľudia sa ich už nesnažili skrývať.

Na prelome 19. a 20. storočia uviedli na trh elektrické vykurovacie telesá. A to vďaka zliatine chrómu a niklu, ktorá bola až 300-krát vodivejšia ako podobné materiály tej doby. Vynašiel ju Albert Marsh, ktorého považujú za otca elektrického vykurovania.

Elektrinu a plyn využívali na kúrenie aj nástenné vykurovacie telesá. Ich výhodou boli menšie rozmery a to, že ich ľudia mohli pripevniť na stenu len dočasne a podľa potreby premiestniť. V lete sa dali ľahko odmontovať a uskladniť na povale či v garáži.

V roku 1920 predstavili prvé olejové ohrievače.

Moderná doba – dôraz na ekológiu a kreativitu

Dnes máte na výber mnohé typy vykurovacích zariadení. Tie najpopulárnejšie sú plnené:

• elektrinou,
• plynom,
• olejom,
• propánom.

Niektoré domácnosti stále vykurujú drevom v moderných kachliach.

Dnešné radiátory a iné ohrievače vyrábajú z odolných ľahkých kovov a keramických materiálov, ktoré výrazne zvyšujú efektivitu kúrenia. Prúd teplého vzduchu si viete nastaviť tak, ako to práve potrebujete.

Výrobcovia moderných vykurovacích telies myslia nielen na energetickú efektivitu, ale aj na ekológiu a znižovanie emisií. Okrem zodpovednosti však ukazujú aj zmysel pre kreativitu. Dôkazom sú jedinečné dizajnové radiátory. Na vykurovanie môže slúžiť obraz či zrkadlo.